MOŽNOSTI VYUŽITIA ÚŽITKOVÉHO KRÍŽENIA KAČÍC V DROBNÝCH CHOVOCH
Vložené 21.09.2020
V drobnochovateľských podmienkach môžeme chov kačíc rozdeliť do dvoch oblastí. Prvou oblasťou je športový chov kačíc zameraný na chov, v ktorom prevládajú požiadavky štandardu, t. j. esteticko-výstavné požiadavky nad požiadavkami úžitkovými. Typickými predstaviteľmi takto zameraných chovov sú indická bežkyňa, kampbelka, ale aj kačica aylesburská a ruánska. Druhou oblasťou chovu kačíc je chov na produkciu mäsa. V chovoch, ktoré sú zamerané týmto smerom zaujíma prvé miesto kačica pekinská a hneď za ňou nasleduje kačica pižmová.
Kačica pekinská 0,1 Kačica pekinská 1,0
Samotnú kvalitu jatočných kačíc môže chovateľ ovplyvniť dvoma možnosťami - spôsobom výkrmu alebo využívaním krížencov. Pri krížení sa pri krížencoch F1 generácie dosahuje tzv. heterózny efekt, ktorý sa vo všeobecnosti prejavuje vyššou produkčnou schopnosťou, zvýšenou vitalitou (životnosťou) krížencov, plodnosťou, rastovou schopnosťou, väčšou odolnosťou a schopnosťou prispôsobiť sa vonkajším podmienkam prostredia. V drobných chovoch sa najčastejšie využíva medziplemenné a medzidruhové kríženie kačíc.
Najlepšie výsledky pri úžitkovom medziplemennom krížení plemien kačíc, odvodených od divej kačice marcovky, sú pri kombináciách ruánsky káčer x pekinská kačica a pekinský káčer x aylesburská kačica, resp. opačne. Podobne môže chovateľ postupovať aj pri krížení ostatných plemien. Krížence pekinských káčerov s kačicami vyšších živých hmotností sa vyznačujú nižšou živou hmotnosťou ako kačice použité pri krížení, ale majú vyššiu živú hmotnosť ako pekinský káčer. Tieto krížence sú dobre osvalené, majú kompaktné telo a dosahujú dobré výsledky aj pri výkrme na tučnú lahôdkovú pečeň. Ak sa chovateľ rozhodne použiť na úžitkové kríženie plemená kačíc s nižšou živou hmotnosťou a pekinské kačice, najvhodnejšie je kombinovať káčera ľahších plemien s pekinskou kačicou. Potomstvo vzniknuté týmto krížením sa svojou živou hmotnosťou približuje hmotnosti pekinských kačíc, má dobrú osvalenosť a dobrú jatočnú výťažnosť.
Kačice aylesburské 1,1 Kačica pižmová 1,0
Osobitné miesto v úžitkovom krížení kačíc má kríženie plemien kačíc odvodených od kačice divej marcovky s pižmovými kačicami. Prvé výsledky medzidruhového kríženia pižmových kačíc s kačicou pekinskou, kampbelkou a malou ivanskou kačicou boli v našich podmienkach realizované už v 70. rokoch 20. storočia vo vtedajšom Výskumnom ústave chovu a šľachtenia hydiny v Ivanke pri Dunaji. Výber plemien krížených s pižmovou kačicou nebol náhodný. Pekinská kačica je typická predstaviteľka ťažkých plemien kačíc s hmotnosťou káčera 3,5 kg a kačice 3,0 kg, kampbelka je naopak predstaviteľka ľahkých plemien s hmotnosťou káčera 2,5 kg a kačice 2,0 kg. Malá ivanská kačica (Ivanas) predstavovala malý hybrid kačíc a bola vyšľachtená v 70. rokoch minulého storočia na základe pekinskej kačice, kampbelky a divej kačice. V porovnaní s brojlermi veľkých typov kačíc mala priaznivejší pomer mäsa k tuku a na 49. deň výkrmu dosahovala priemernú živú hmotnosť 1,5 kg. Aj keď v konečných hodnotách vykŕmených krížencov boli získané najlepšie výsledky u krížencov kombinácie pižmový káčer x pekinská kačica, porovnávanie živej hmotnosti kačíc s hmotnosťou jatočných krížencov bolo najvýraznejšie v kombinácii s malou ivanskou kačicou, kde hmotnosť kríženca presahovala hmotnosť malej ivanskej kačice 2,6-násobne, pri kampbelke 2,4-násobne a pri pekinskej kačici dvojnásobne.
Medzi obidvoma druhmi kačíc (kačica domáca, kačica pižmová) sú podstatné anatomické, morfologické a fyziologické rozdiely. Tieto odlišnosti sa podpisujú pod skutočnosť, že krížence týchto dvoch druhov sú neplodné. Liahnutie medzidruhových krížencov trvá okolo 30 dní. Vyliahnuť ich môžeme buď prirodzenou cestou pod kvočkou alebo v liahni. Káčatá sa vyznačujú odolnosťou a veľkou životaschopnosťou. Odchov krížencov do troch týždňov veku môže chovateľ realizovať v podmienkach rovnakých ako pri odchove kačíc domácich. Po treťom týždni odchovu im môžeme sprístupniť pastevné a podľa možností aj vodné výbehy. Krížence vzniknuté z medzidruhového kríženia sa vyznačujú rýchlym rastom, veľmi dobrým osvalením a vysokou finálnou živou hmotnosťou. Pri bežnom kŕmení dosahujú vo veku 100 až 120 dní živú hmotnosť na úrovni 5 kg. Mäso krížencov obsahuje menší podiel tuku v porovnaní s klasickou brojlerovou kačicou a svojou chuťou sa približuje husaciemu mäsu.
Kačice ruánske 1,1 Kačica kampbelka khaki 1,0
Intenzívnejšou výživou pomocou jadrových krmív môže chovateľ dosiahnuť menšiu, niekoľko milimetrov širokú podkožnú vrstvu tuku. Dokrmovaním kačíc použitím kukuričnej monodiéty, obohatenej o soľ a kŕmny tuk získava chovateľ vytučnené kačice s hmotnosťou 6,0 až 6,5 kg a lahôdkovú pečeň s hmotnosťou až 800 g, pričom postup je rovnaký ako pri výkrme kačíc domácich na vytučnenie a veľkú tučnú pečeň.
Kačice indické bežkyne.
Vo Francúzsku a v ázijských krajinách využívajú na efektívnu produkciu tučnej pečene krížence kačíc ruánskych s káčermi pižmovej kačice, prípadne medziplemené krížence pekinskej a ruánskej kačice pripárujú s káčermi pižmovej kačice. Podobným spôsobom postupujú aj chovatelia v Poľsku a Maďarsku.
Pri odchove, chove a výkrme medzidruhových krížencov treba venovať zvýšenú pozornosť manipulácii so zvieratami z dôvodu možného nebezpečenstva poranenia pazúrmi a zobákom.
Ing. Cyril Hrnčár, PhD.
SPU Nitra
Chovateľ č. 7-8/2010
